Homo sapiens barlonohus

Milý Stanislávku,
Minule si mi povedal, „Rád bych poznal více Tvoji denní agendu“. Nuž a tak Ti teda dnes posielam správu o tom, ako taká moja denná agenda v súčasnosti vyzerá.
Je sobotné neskoré ráno. Zobudila som sa, na niekoľký krát. V noci som pozorovala ako sa postupne na oblohe presúvajú hviezdy, ťažko sa mi zaspávalo ... A prečo? Zistila som zaujímavý fakt. Jedno deci červeného je málo a štyri je už veľa. Takže správny liečebný pomer na bolesti chrbta a určite aj iných častí tela, sa nachádza niekde medzi 2-3 dcl. Ten večerný Svätý Vavrinec za to nemohol, skôr za to mohli moji rodičia, ktorý po prvom poháriku svojvoľne zaspali v kreslách, a tak som musela piť sama. Pozerala som otvorenie Olympiády, keďže šport je aj napriek všetkému pre mňa tou najobľúbenejšou aktivitou a popíjala som už spomenutý medikament. Ale ani s „liekmi“ to netreba preháňať. Do skorého rána som hľadajúc polohu a preklínajúc Vavrinca usínala mysliac na moju partiu bláznov na horách. A ráno som bola v stave keď som sa rozhodovala, čo vlastne musím a čo chcem dnes urobiť.

Musím muselo zvíťaziť a tak som o 10.20 vyrazila na závod so slimákmi. Zatiaľ sú to hnusoby, lebo sú rýchlejší. Išla som na stanicu, kúpiť si miestenku (pre invalidov) na kraji vozňa a pri chodbičke na pondelkovú cestu do Popradu a utorkovú nazad domov. Bola to paráda. Slimáky autobus stihli, ja nie a tak som mrzla na zastávke a pomaly v rytme rumby, raz, dva, tri, štyri ... ma tak krásne a ladne zasypával februárový sneh. Autobus prišiel, mladý muž mi uvoľnil miesto a keďže som nemala dosť síl na vysvetľovanie, že sa mi aj napriek barlám lepšie stojí, sadla som si. Niekoľko ľútostivých pohľadov mi napovedalo, že ľudia ešte nie sú na tom dosť dobre s myslením, ale vysvetľovať im, že ľútosť je určená iba pre menejcenných a tou sa necítim, sa mi veru nechcelo. Moje slimáky sa zľutovali a na ďalšej zastávke nastúpili do rovnakého autobusu. Vyvádzali ako besné a ja som sa tvárila, že ich vôbec nepoznám.
Pri petržalskej stanici som vystúpila, počkala som si ako jediná na zelenú a po šmykľavej zebre som sa sunula vpred. Aj tak som nestihla zelené cez obe cesty ... ale veď nevadí. Ide o to zúčastniť sa a nie vždy iba víťaziť. Sneh mal aspoň na koho padať a nepadal zbytočne iba na cestu. Slimáky vedľa mňa v pohode popíjali drinky a bavili sa o počasí. Hnusoby. Ešte že aj im sa na zebre šmýkalo. V tomto prípade bolo výhodou mať barle. Šmýkalo sa s nimi síce rovnako, ale stabilita sa držala lepšie. Potešilo ma preto, keď sa jeden slimák šmykol tak, že sa preklopil na ulitu a ostatní mu museli pomáhať, nadávajúc a fučiac. Aspoň na chvíľu som bola prvá v pelotóne. V podchode som zistila, že dlažba je ešte šmykľavejšia ako zebra. Cítila som sa preto tak úžasne vedecky a v pamäti som začala zaznamenávať nevhodné podlahové plochy pre Homo sapiens barlonohus. Potom som zistila ďalší potešujúci fakt a tým bolo to, že nejde ani výťah ani eskalátor. Nevadilo mi to, lebo slimákom sa po schodoch chodí horšie, ako mne. Ale závod som nakoniec nevyhrala, lebo na ceste k okienku ma všetci predbehli. Ešte aj ten čo sa prevrátil na prechode na ulitu. Vyzeral iba o niečo unavenejší a taký obúchaný. Mal poškriabanú ulitu a štartové číslo nakrivo. Zato to moje vydržalo a pekne sa mi vynímalo na vetrovke. Kúpila som si tie správne miestenky a ja plus slimáky sme vyrazili obrovským tempom do obchodu nakúpiť zdravú stravu.
Pred nosom mi taký slušný starší pán zobral posledný vozík vnútri v obchode a tak som sa musela zase vrátiť von pred obchod a naháňať iný. Nakoniec mi jeden zo slimákov pomaly tými rožkami ktoré má na hlave pritlačil jeden pre invalidov. V stoickej tvrdohlavosti som odmietla a aj keď je pre mňa lepší, lebo sa nemusím predkláňať išla som si zobrať vlastný. Tvrdohlavosť a pýcha sú niekedy na oštaru. To ti poviem. Nakúpila som si zdravú stravu a stojac v rade k pokladni sa na mňa pozeralo asi 10 párov slimačích tykadiel. Už mali nakúpený špenát aj šalát. Skrátka takú pestrú zelenú slimačiu stravu.
Nabalila som to do batohu a vyrazila hromovou rýchlosťou domov. Poviem Ti, ešte že po cestách jazdia aj invalidi v aute. Ako som tam tak pred prechodom pre chodcov stála a nohy mi postupne vrastali do chodníka, zasypával ma sneh a slimáky sa už asi pol storočia guľovali na druhej strane, zastal mi pred prechodom jeden človek, ktorý mal označené auto ako invalid a umožnil mi tak preklenúť tých 20 - 25 metrov cez cestu na druhú stranu.
Zážitok všetkých zážitkov je však náš vchod. Máme tu takú dlažbu a 8 poschodí. Dnes sa výťah rozhodol, že aj on chce mať víkend a tak nepremáva. Tak som zbalila aj slimáky do batohu a vyliezla s nimi na 8 poschodie.

Vieš Standa, je zvláštne, čo všetko si začneš všímať, keď sa niečo na Tebe pokazí. Donedávna mi dlažba nevadila. Ale dnes sa mi na nej príšerne šmýkajú barle. Alebo také linoleum. Roztiahneš sa tam v celej svojej dĺžke ani nevieš ako. A to všetko preto, lebo máš barle, ktoré Ťa podporujú. Paráda. Niekedy naozaj neviem, či barle držia mňa, alebo ja barle. Ešte že sú pri mne tie slimáky. Podopierajú tie gumené somariny, ktoré sú na konci palíc.
Budúci týždeň idem na služobku do Popradu a preto je jasné že slimáky beriem so sebou. Určite sa potešia a budú sa môcť ešte viac guľovať. Musím im však kúpiť teplejšie rukavice, lebo v Poprade je väčšia zima, tak aby mi veľmi nepomrzli. Zdá sa, že by mi bolo za nimi smutno.
Je poobedie a ja si doma sedím, popíjam minerálku. Vedľa mňa si sadol jeden z mojich slimákov a pomalým pohybom mi naznačuje aby sme si išli zasúťažiť v behu. Odmietam a hovorím mu, že by mi bolo ľúto keby prehral. A on by isto nebol rád, keby som ho nechala vyhrať z trucu.

Vonku pomaly vychádza slnko spoza mrakov, aby zase o chvíľu mohlo zapadnúť za obzor. Otec mi volal, či má kúpiť Vavrinca alebo Frankovku. Keď nič iné, aspoň bude zo mňa ideálny prípad pre lekárske štúdium a výskum vplyvu Vavrinca na pohybové ústrojenstvo.Som o niečo múdrejšia a o dosť staršia. A ty možno o niečo informovanejší o tom, ako sa cíti Renča v závode so slimákmi. Zatiaľ na posledných miestach, ale tréningom sa to snáď zlepší, alebo sa raz nepodarí niektorého z tých mojich slimákov otočiť ulitou nahor a tak budem aspoň predposledná.

Zdravím Ťa ja a moja banda slimákov.